Je zavinovanie bábätiek bezpečné? Zaujímal nás názor lekárky z neonatológie

Zavinovanie je od nepamäti spojené s péčou o najmenšie bábätká. Navodzuje pocit bezpečia a tepla, upokojuje nervový systém a imituje známe prostredie maternice. V poslednom období sa však internetom šíri množstvo protichodných a zmätočných názorov o zavinovaní, ktoré v rodičoch vyvolávajú obavy a často ich od zavinovania odrádzajú. Nás preto zaujímal názor odborníčky, a tak sme oslovili MUDr. Evu Vydrovu, lekárku detskej neonatológie v Příbrami. Ochotne odpovedala na všetky otázky, vďaka čomu sme si mohli ujasniť fakty o zavinovaní – a možno sa nám podarí upokojiť aj mnohých z vás, vystrašených rodičov. 🙂

MUDr. Eva Vydrová, lekárka detskej neonatológie, od roku 2006 pediater novorodeneckého oddelenia, od roku 2024 absolventka certifikovaného kurzu „Handling ako terapia“ centra Fyziobeskydy, mama dvoch zavinovaných detí

Môže zavinovanie skutočne zvyšovať riziko SIDS (Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa), aj keď bábätko spí na chrbte?

„Nenašla som štúdiu, ktorá by preukázala priamu súvislosť zavinovačiek so SIDS. Syndróm náhleho úmrtia dojčaťa je stav, pri ktorom bábätko počas spánku bez zjavnej príčiny prestane dýchať. Vďaka novým diagnostickým možnostiam sú dnes príčiny týchto úmrtí omnoho častejšie identifikované. (Syndróm sa častejšie objavuje u chlapcov, počas spánku, častejšie v polohe na brušku, u predčasne narodených detí alebo detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou.) Najčastejší výskyt je medzi 2. – 4. mesiacom života.

Riziko SIDS zvyšuje užívanie návykových látok rodičmi (tabak, alkohol, drogy), a tiež ak dieťa spí bez dohľadu v oddelennej miestnosti. Častejšie sa vyskytuje aj v rodinách s nižším socioekonomickým statusom.

Ukladanie novorodencov na spánok na chrbát a na pevnú matrac je Americkou pediatrickou akadémiou (AAP) považované za bezpečné. Pokiaľ dieťa ukladáme na bok ako prevenciu plagiocefalie, musíme mu zabezpečiť stabilnú polohu, ktorá zabráni pretočeniu na bruško. Pomáhajú rôzne polohovacie pomôcky.

Ukladanie dieťaťa doma na bruško počas spánku AAP dôrazne neodporúča.

Ak je dieťa aj po zavinutí v polohe na chrbte nestabilné a nespokojné, môže pomôcť ohraničenie priestoru vhodným mantinelom, hniezdom alebo inou polohovacou pomôckou. Toto je vhodné najmä pre predčasniatka, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou či dráždivé deti.“

Ako zistím, že zavinutie nie je príliš tesné a neobmedzuje nožičky? (V súvislosti s vývojovou dyspláziou bedier.)

„Vývinová dysplázia bedier (VDB alebo developmental dysplasia of the hip – DDH) je problém, s ktorým sa dieťatko rodí. Ťažké formy vývinovej dysplázie bedier, teda úplné luxácie, sú diagnostikované už v pôrodnici, ostatné stupne VDB sa diagnostikujú najneskôr v 2.–3. týždni veku pri sonografickom screeningu bedier. Na ČR máme jeden z najlepších skríningových programov na svete a každé dieťa je v rámci tzv. „trojitého sita“ minimálne trikrát vyšetrené sonograficky skúseným ortopédom. Rodičia teda veľmi skoro po narodení vedia, či ich dieťa potrebuje individuálnu starostlivosť s ohľadom na VDB. Deti, ktoré trpia vývinovou dyspláziou bedier, potrebujú špeciálny prístup – nielen ortopéda, ale neskôr aj fyzioterapeuta. Zdravé dieťa nepotrebuje žiadne preventívne opatrenia typu širokého balenia a podobne, naopak by mu mohli uškodiť. Zároveň platí, že dieťaťu so zdravo vyvinutými bedrami nemôže zavinovačka vývinovú dyspláziu spôsobiť.”

Ak zavinovanie tlmí Moroov reflex, neberie dieťaťu dôležitý obranný mechanizmus?

„Morov objímací reflex patrí do skupiny tzv. primitívnych reflexov. Ide o úlekovú reakciu dieťaťa, o obranný reflex. Má časť objímaciu – s roztiahnutím horných končatín – a druhú fázu, keď sa dieťa rozplače. Býva reakciou na náhlu zmenu pohybu, polohy, stratu opory, ale aj reakciou na veľmi hlasné zvuky či silné svetelné podnety. Pravdepodobne je pozostatkom nášho fylogenetického vývoja a poukazuje na naše spojenie s primátmi. Zvyčajne mizne medzi tretím a štvrtým, maximálne šiestym mesiacom veku a súvisí s vyhasínaním reflexnej motoriky a nástupom vôľou ovládaných, cielených pohybov, čo je žiaduce.

Ľudské mláďa sa oproti iným rodí s ešte nedozretým centrálnym nervovým systémom. Prítomnosť primitívnych reflexov po narodení je fyziologická, a zároveň ich včasné vyhasnutie je nevyhnutné pre ďalší zdravý psychomotorický vývoj dieťaťa! Pretrvávanie primitívnych reflexov, teda aj Morovho reflexu, dlhšie než je fyziologické, je nežiadúce, preto sa nepodporuje ani netrénuje!“

Ako správne a ako často bábätko zavinovať?

„Pri väčšine zavinovačiek je možné zvoliť mieru zavinutia podľa potrieb konkrétneho dieťaťa. Zavinutie môže byť také jemné, že takmer neobmedzuje pohyb dieťaťa, a pritom mu vytvára ohraničený priestor, v ktorom sa cíti bezpečne. Navodzuje mu to pocity z vnútromaternicového obdobia. Zavinutie nemá byť príliš tesné, dieťa by nemalo byť zavinuté s hornými končatinami natiahnutými pozdĺž tela – naopak, ruky majú byť ponechané mierne pokrčené v lakťoch a voľne položené na hrudníčku. Správnemu psychomotorickému vývoju môžu viac škodiť napríklad tesné dupačky a nemožnosť dieťaťa vnímať senzomotorické podnety z okolia (napríklad bosými nôžkami).

Je preto vhodné nechávať dieťa počas dňa viackrát na chvíľu rozbalené, ideálne aj bez plienky. Ak je novorodené dieťa plne dojčené na požiadanie napríklad 12× alebo aj viac ráz denne a ak maminkám odporúčame dojčiť dieťa bez zavinovačky, potom čas bábätka v zavinutí je čas určený čisto na odpočinok a spánok. Zvyšok času má dieťatko priestor sa ponaťahovať, vnímať okolitý svet všetkými zmyslami a má dostatok priameho kontaktu s maminkou.“

„Je dôležité vedieť, že pre každé novorodené bábätko a dojča je zásadný vhodný handling, t. j. správne zaobchádzanie pri zdvíhaní, prenášaní, nosení, polohovaní a ukladaní na spánok. Dieťa v prvom mesiaci života je v polohe na chrbte na pevnej podložke nestabilné, čo sa prejavuje kolísaním do strán, nepokojom a často aj vyprovokovaným plačom po rozbalení. Deti z komplikovaného tehotenstva alebo po komplikovanom pôrode môžu byť tzv. dráždivé, nepokojné, so zosilnenými úlekovými reakciami; poloha na chrbte bez zavinutia im môže ich napätie ešte zvyšovať.“

Môže dlhodobé zavinovanie spomaliť vývoj dieťaťa?

„Oneskorenie PMV (psychomotorického vývinu) je často spôsobené viacerými faktormi. Ak sa dieťa narodí s morfologicky aj funkčne zdravým centrálnym nervovým systémom, potom správne používaná zavinovačka psychomotorický vývin dieťaťa nijako negatívne neovplyvní ani nebrzdí. To, či sa bábätko bude včas otáčať na boky, bruško a bude liezť so správnym skríženým vzorom, závisí od vhodného, podporujúceho prostredia, ktoré psychomotorický vývin facilituje. Správny vývin dieťaťa podporuje vhodný handling už od raného veku.“

Ako zistiť, že sa bábätko v zavinovačke neprehrieva?

“Zavinovačka sama o sobě nezpůsobí přehřátí miminka, pokud je v místnosti adekvátně teplo a dítě je úměrně tomu oblečené. Existují zavinovačky z různých materiálů vhodných pro různá roční období. Při běžné pokojové teplotě je dítěti příjemně v jednom bavlněném overalu. Pokud je v místnosti chladněji, postačí například čepička, rukavičky, popř. kabátek navíc (pozor, rukavičky jsou vhodné v prvních dnech života, brání poškrábání v obličeji ostrými nehtíky, později je dobré ponechat ručičky volné, aby mělo miminko dostatek senzorických podnětů). 

Teplota miminka se jednoduše kontroluje v zátylku dotykem naší ruky. Čerstvě narozená miminka při výkyvech své tělesné teploty většinou nereagují třesem ani pocením, spíše neklidem, pláčem, projevy diskomfortu a změnou barvy kůže. Zarudnutí v obličeji, pláč a vyšší naměřená teplota jasně svědčí o přehřátí. 

Ako dlho zavinovať a kedy prejsť na spací vak?

„Bábätko je vhodné zavinovať tak dlho, ako je mu to príjemné a kým zo zavinovačky doslova nevyrastie. Spravidla platí, že čím je dieťatko staršie, tým menej tesné zavinutie potrebuje a tým je aj zavinovanie menej žiaduce s ohľadom na jeho správny psychomotorický vývin. U väčšiny detí je zavinovanie vhodné do 3–6 mesiacov veku. Závisí to aj od pôrodnej hmotnosti – čím väčšie a motoricky zdatnejšie dieťatko, tým skôr zo zavinovačky „vyrastie“.

Zavinovačka je vhodná pre deti, ktoré ukladáme do polohy na chrbát a ešte sa samy nevedia pretáčať na bok. Akonáhle sa dieťa začína aktívne otáčať na bok alebo dokonca už na bruško, je z hľadiska bezpečnosti vhodnejšie používať spací vak. Je potrebné sledovať reakcie a potreby konkrétneho dieťaťa a podľa toho vyberať vhodné strihy a materiály.“

„Zavinovanie dieťaťu preukázateľne poskytuje pocit bezpečia, tepelný komfort, upokojuje ho a pomáha mu lepšie spať.“

Ako vidíte, zavinovanie teda rozhodne nemusí byť žiadnym strašiakom. Pravdou však zostáva, že niekomu vyhovuje, niekomu nie, a oboje je v poriadku! Dôležité je dopriať vášmu dieťatku to, čo mu práve vyhovuje, a načúvať tomu, čo hovorí vaša rodičovská intuícia. Tá je totiž zvyčajne správna, pretože práve vy ste ten najlepší odborník na svoje bábätko.

„Desatoro správneho a bezpečného zavinovania“

1. Zavinujte len novorodencov a malých dojčiat

Zavinovanie je vhodné predovšetkým v prvých mesiacoch života (cca do 3. mesiaca), keď dieťa trápi úlekový reflex. Akonáhle sa začne otáčať na bok alebo na bruško, zavinovanie už nie je vhodné.

2. Neprehrievajte

Miestnosť by mala mať okolo 20–22 °C. Používajte len ľahké materiály (mušelín, bavlna, bambus) a nekombinujte zavinovačku s príliš teplým oblečením.

3. Zavinujte pevne, ale nie tesne

Látka zavinovačky by mala dieťa jemne obopnúť, ale neobmedzovať pohyb. Skontrolujte, či sa medzi látku a telíčko zmestí dlaň.

4. Hlavička musí byť vždy voľná

Nikdy nezakrývajte zavinovačkou hlavičku alebo tvár dieťaťa!

5. Neobmedzujte pohyb bedier ani rúk
Horné končatiny by mali byť pokrčené v lakťoch a voľne položené na hrudníčku. Dolné končatiny by mali byť voľne ohnuté v bedrách a kolenách – tzv. „žabia poloha“.

6. Používajte priedušné materiály

Najlepšie sú prírodné tkaniny – bavlna, mušelín alebo bambus. Vyhnite sa syntetickým materiálom, ktoré môžu prehrievať alebo dráždiť pokožku.

7. Zavinujte len na spánok

Zavinovanie má dieťa upokojiť a uspať, nemalo by byť v ňom neustále. Počas bdelosti potrebuje mať voľnosť pohybu pre rozvoj motoriky.

8. Sledujte, či je dieťaťu zavinovanie príjemné

Niektoré deti sa po čase v zavinovačke necítia dobre – dávajú to najavo nepokojným správaním, vzpieraním alebo plačom. V takom prípade skúste voľnejšiu variantu alebo spací vak.

9. Zavinujte s pokojom a jemnosťou

Zavinovanie by malo byť súčasťou uspávacej rutiny – vykonávajte ho pomaly, jemne, bez zhonu. Dieťa reaguje na váš dotyk a náladu.

10. Dôverujte svojmu inštinktu

Každé dieťa je iné – niektoré spí najlepšie zavinuté, iné potrebuje voľnosť. Nebojte sa experimentovať a nájsť spôsob, ktorý vám aj dieťaťu najviac vyhovuje!